Hrady, zámky, kaštiele a ostatné pamiatky na Slovensku
Momentálne si môžete prezerať 281 pamiatok z 9586 všetkých pamiatok SR.
Hlavná stránka » Histor. architektúra » Umeleckostavebný vývin Ilavy III.časť

Umeleckostavebný vývin Ilavy III.časť

Pokojný tok života mestečka Ilavy v 18.storočí narušila veká živelná pohroma. Dňa 3. mája 1779 vypukol oheň v dome Jána Bukaya a neobyčajne rýchlo sa rozšíril po celom mestečku. A. Lombardini uvádza, že vtedy "zhorelo v Ilave 68 budovísk“. Zachované archívne materiály dokazujú, že mestečko utrpelo oveľa väčšie škody. Pred hrozným požiarom mala Ilava 190 domov. Požiar vznikol v neskorých večerných hodinách (okolo 22.hodiny). Prudký vietor ho rozniesol, takže čoskoro bolo celé mestečko v plameňoch. Domy č.91-95 (na námestí) úplne rozobrali, aby predišli ďalšiemu šíreniu požiaru. Napriek veľkému úsiliu obyvateľ­stva zhorelo 82 meštianskych a 6 panských domov. Oheň úplne pohltil maštale pri horiacich domoch. Z väčšiny postihnutých budov zostali len obhorené steny obytných miestností a komôr.

Z archívnych materiálov sa dozvedáme, že pozdĺžne prízemné domy Ilavčanov boli z dreva a zväčša mali slamenú alebo šindľovú strechu. Krytina meštianskych domov poskytovala živnú pôdu častým požiarom, ktoré v minulosti pripravovali obyvateľov mestečka nielen o strechu nad hlavou, ale aj o celý majetok. Mestečko Ilava cez stáročia zachovávalo starobylý typ obytného domu. Išlo o dvojpriestorové domy, ktoré mali obytnú miestnosť s ohniskom a menší priestor slúžiaci ako zásobáreň. Tu sa skladovali potraviny v hlinených nádobách a bolo tu aj uložené pracovné náradie i cennejšie predmety. V zadnej časti domu sa potom nachádzali maštale. Početní remeselníci, ševci, súkenníci, klobučníci, tkáči, čižmári, krajčíri a gombičkári pracovali v obytnej miestnosti ("predná izba"). V 18. storočí mali v Ilave len niektoré zámožnejšie meštianske rodiny dve obytné miestnosti, dve komory a domáci pivovar. Po likvidácii veľkého požiaru Kónigseggovci ihneď poskytli Ilavčanom stavebný materiál na znovuvybudovanie domov. Išlo o jedľové a bukové drevo, žľaby, hrady, krokvy a laty. Stavebný materiál privážali do mestečka povozníci z Pruského, Bohuníc, zo Sedmerovca, z Krivoklátu, Vršatského Podhradia, Červeného Kameňa, Mikušoviec, Tuchyne, Dulova a Kameničian. Ilavčania naďalej zostali pri starom type slovenského obytného domu. Dokazuje to najstarší zachovaný pohľad na bývalú Ružovú ulicu (z roku 1886).

Začiatkom roku 1784 odišli z Ilavy trinitári krátko po tom, čo Jozef II. zrušil kláštor. Ich majetok pripadol v prospech náboženskej základiny, ktorá podliehala Uhorskej kráľovskej komore. Kostol sv. Trojice, priľahlý kláštor a nemocnica zostali opustené. Od roku 1783 účinkoval v Ilave Ján Nepomuk Rosinský, nadšený bernolákovec: Rosinský si uvedomil, že starobylý ilavský farský kostol je vo veľmi dezolátnom stave a nádherný barokový chrám po trinitároch chátra. Preto sa vybral roku 1785 do Viedne a požiadal Jozefa II., aby povolil používať bývalý trinitársky chrám v Ilave ako farský kostol. Jozef II. súhlasil s výmenou barokového chrámu za starý gotický kostol a zbarokizovanú vežu. Výmena sa uskutočnila 22. októbra 1787. Čoskoro však patrón ilavského farského kostola František Xaver Kónigsegg odkúpil (za 140 zl.) starý gotický kostol i zvonicu. Na sklonku 18. storočia dali Kónigseggovci gotický kostol rozobrať do základov a starý cintorín okolo neho a zvonice zrušili. Potom nechali celé priestranstvo vyrovnať. Bývalý trinitársky chrám ako farský kostol si nevyhnutne vyžiadal niektoré úpravy. Predovšetkým sa zmenil titul kostola: barokový chrám dostal titul Všechsvätých. Ukázala sa však aj naliehavá potreba menších stavebných zásahov. Zrušil sa kláštorný chór nad sakristiou a v sakristii zamurovali vchod do krížovej chodby. V presbytériu chrámu upravili čelnú stenu a postavili pred ňu nový oltár k úcte Všechsvätých. Hlavný oltár tvorí predstavaná murovaná menza, na ktorej je drevené polychrómované tabernákulum členené nárožnými stĺpmi a úsekmi ríms. Na rímsach sú volúty, na ktorých sedia putti. Tabernákulum je ukončené polychrómo­vaným baldachýnom. Na jeho vrchole sa nachádza pozlátená plastika pelikána. Po stranách tabernákula sú väčšie polychrómované plastiky adorujúcich anjelov. Na čelnej stene presbytéria namaľoval neznámy majster roku 1788 iluzívnu stĺpovú architektúru monumentálneho oltára. Do stredu vkomponoval veľký obraz Všechsvätých. Po jeho stranách medzi stĺpmi architektúry umiestnil iluzívne sochy sv. Petra a Pavla s pokojnými gestami a bohato riasenými rúchami. Obraz Všechsvätých vsadil do iluzívnej niky ukončenej segmentovo zalamovanou rímsou. Na obraze v kruhovej kompozícii vidno uhorských kráľov, pápežov, svätcov a svätice oblečených v dobových rúchach s atribútmi a v živom pohybe. Celková kompozícia smeruje k nebu, k postave Panny Márie, ktorá je vo vrchole medzi oblakmi. Nadstavec monumentálneho iluzívneho oltára tvorí pilastrová architektúra s kupo­lou, v ktorej sa nachádza symbol Ducha Sv. - holubica. Pod ňou sú iluzívne plastiky Boha Otca a Zmŕtvychvstaného Krista na zemeguli. Po stranách nadstavca na zalomených rímsach sedia anjeli a na okraj och sú iluzívne vázy.

Vizitácia z roku 1797 uvádza, že na chóre ilavského farského kostola boli okrem dvanásťmutáciového organa tieto hudobné nástroje: dva medené kotly (tympany), husle, viola, tri trúbky už značne opotrebované, dva lesné rohy a basa. Ilavským organistom bol Ján Černej, ktorý okrem organa ovládal aj iné hudobné nástroje. Z uvedených poznámok vizitácie možno usudzovať, že v druhej polovici 18. storočia chrámová hudba v Ilave dosiahla pozoruhodnú úroveň.

Umeleckostavebný vývin Ilavy v 19. storočí ustrnul, hoci v tom čase už pracovala panská tehelňa. Obyvateľstvo mestečka sa väčšinou zamestnávalo poľnohospodárstvom a remeslom. Manufaktúra, zriadená v bývalom kláštore a nemocnici trinitárov, nemala dlhé trvanie. Na rozľahlom námestí mestečka postavili roku 1828 kamennú sochu sv. Floriána, ochrancu proti požiarom. V prvej polovici 19. storočia sa uskutočnila generálna oprava plechovej strechy barokizovanej zvonice a dôkladná renovácia fasády dvojvežového farského kostola. V rokoch 1841-1844 postavili naproti fare novú murovanú poschodovú budovu školy s troma veľkými učebňami. Nato položili základný kameň priľahlej priestrannej kaplnky obdĺžnikového pôdorysu s polkruhovou apsidou. Materiál na výstavbu školy a kaplnky poskytli Känigseggov­ci, manuálne a povoznícke práce zaobstarali obyvatelia mestečka Ilavy. Napriek tomu sa výstavba kaplnky pretiahla do 60. rokov 19. storočia. Priečelie kaplnky členia pilastre. V interiéri sakrálneho objektu umiestnili na stenu apsidy veľký obraz sv. Trojice. J. Chorényi usudzuje, že pôvodne bol tento obraz na hlavnom oltári chrámu ilavských trinitárov. Menza oltára ilavskej kaplnky je predstavaná. Spočíva na nej tabernákulum; po jeho stranách sú barokoví anjelici.

Roku 1855 predal gróf Gustáv Kónigsegg celý komplex budov niekdajšieho Ilavského hradu uhorskému štátu (za 80 000 zl.), štát zriadil v Ilave krajinskú trestnicu. Budovy panského sídla (dolný hrad), ako aj poschodovú budovu bývalého kláštora a nemocnice (horný hrad) stavebne prispôsobil novému účelu. Rozľahlé záhradné priestory spočiatku využívali ako ovocné sady.

V 70. rokoch 19. storočia dalo mestečko upraviť voľné priestranstvo medzi niekdajším horným hradom a mestským hostincom. Na mieste bývalého panského rybníka zriadili verejný park podľa vzoru väčších miest (Trenčín); slohové tradície tu však nahradil prevažne botanický záujem. Pri výsadbe sa uplatnili najmä domáce dreviny: lipa, jelša, jaseň, javor a pagaštan.

Poľský cestovateľ A. Giller navštívil roku 1876 Ilavu a napísal o nej: "Mesto Ilava má nízke domy, ktoré sa ničím nelíšia od dedinských. Vyšších poschodových budov je málo. V jednej z nich je mestský hostinec...". A.Lombardiniho pri návšteve starobylého mestečka (1888) najviac upútal bývalý Ilavský hrad, ktorého malebný komplex budov zakončený barokovými vežami farského kostola čnie nad svahom vyvýšenej vážskej terasy. Prezrel si rozľahlé námestie a priľahlé paralelné ulice. Páčili sa mu viaceré poschodové domy, aj priestranná budova ilavskej synagógy, ktorá stála pri severozápadnom múre trestnice.

Z archívneho materiálu sa dozvedáme, že novú ilavskú synagógu postavil roku 1881 murársky majster Alexander Horvát z Ilavy. Murovaná budova synagógy bola na konci pozdĺžneho prízemného Marmorsteinovho domu nad svahom vážskej terasy. Dovnútra sa vchádzalo schodiskom s niekoľkými schodmi. Veľká obradná miestnosť mala štvorcový pôdorys.

V interiéri ilavskej synagógy bol na čelnej stene svätostánok vo forme klasicistického oltára so skrinkou pre zvitky tóry. Stredná časť svätostánku bola zastretá synagogálnou oponou a nad ňou sa nachádzala Dávidova hviezda s hebrejským nápisom. Stred tympanónu zdobili symboly dosiek Desatora; na okrajoch stáli klasicistické vázy. Po obidvoch stranách svätostánku boli viacramenné svietniky, ktoré slúžili aj na osvetľovanie synagógy. Pred svätostánkom stál v priehlbine pult pre kantora. Ilavská synagóga mala v interiéri dva rady lavíc.Pozoruhodný bol strieborný poklad synagógy. Pozostával z troch umelecky stvárnených strieborných štítov na tóru a troch párov strieborných nástavcov s príveskami (zvončekmi). Horná časť nástavcov na tóru mala formu granátových jabĺk, ktorá však prechádzala do tvaru štylizovaných korún. Poklad synagógy obsahoval štyri kusy strieborných ukazovadiel - "ručičiek" ("jad"), levitskú súpravu (veľký strieborný džbán a oválne strieborné umývadlo na symbolické umývanie rúk pri synagogálnych obradoch), striebornú čašu, striebornú nádobku na korenieslo a majstrovsky zhotovenú striebornú pokladničku.

Na sklonku 19. storočia mestečko Ilava znova podstúpilo veľkú skúšku ohňom. Požiar vznikol v noci zo 17. na 18. apríla 1894 v dome Štefana Šebíka na Ružovej ulici, kde bolo niekoľko prízemných domov so slamenou strechou. Prudký vietor rýchlo rozšíril oheň. Chytila sa aj umelecky zhotovená vysoká strecha zbarokizova­nej zvonice a roztopili sa v nej všetky štyri zvony. Po tomto požiari zakončili ilavskú zvonicu jednoduchou ihlancovou strieškou. Nové zvony zaobstarali z Bratislavy; ulial ich zvonolejársky majster Karol Fôhl. Roku 1916 ich zrekvirovali pre potreby frontu, ale na priamy zákrok vojenského biskupa Imricha Bielika, rodáka z Ilavy, vrátili ich naspäť. V nasledujúcom roku ilavské zvony predsa len skonfiškovali. Po prvej svetovej vojne umiestnili na ilavskej veži nové zvony.

V umeleckostavebnom vývine mestečka Ilavy sa odzrkadľuje osud mnohých západoslovenských miest stredovekého pôvodu, ktoré záviseli od zemepána. Výstavba starobylého mestečka sa orientovala na stredoveký hrad, ale vyvrcholila v období baroka. Vonkajší vzhľad týchto miest nesie očividne pečať barokovej doby. V 19. storočí umeleckostavebný vývin viacerých západoslovenských mestečiek ustrnul, pretože nemali väčšie možnosti priemyselného rozvoja. Obyvatelia sa naďalej zameriavali na poľnohospodárstvo, príp. na remeslá spolu s poľnohospodárstvom, a tak tieto mestečká zaostali za prudkým rastom priemyselných centier, a to i napriek tomu, že mali výhodnú zemepisnú polohu a výborné železničné spojenie.

Zdroj: © Anton Bagin – Ilava, Osveta 1989

www.zamky.sk   www.slovaktourservice.sk   www.pamiatky.net
Tento portál bol vytvorený s finančnou pomocou Európskej únie. Za obsah tohto portálu je výhradne zodpovedný server Zamky.sk - Pamiatky.net a za žiadnych okolností nemôže byť povaožvaný za stanovisko Európskej únie. RSS
© 2007 Copyright Zamky.sk - Pamiatky.Net,