Hrady, zámky, kaštiele a ostatné pamiatky na Slovensku
Momentálne si môžete prezerať 281 pamiatok z 9586 všetkých pamiatok SR.
Hlavná stránka » Stalo sa na hradoch » Turčianske hrady a okolie Strečna

Turčianske hrady a okolie Strečna

Ako inak by mohol hradológ osláviť sviatok práce, akým je 1.máj ako návštevou nejakého hradu a prípadne aj prácou na záchrane tohoto hradu. Ani my sme teda tento predmájový víkend nezaháľali a vybrali sme sa na niekoľko hradov. A aby to nebol len jeden hrad, poistili sme sa dovolenkou 30.4. a boli pred nami 4 dni, ktoré sľubovali pekné počasie, príjemné voľno a skvelý výlet.
V sobotu ráno, po potrebnom doplnení zásob vo veľkých potravinách a na benzínovej pumpe, sme vyrazili smerom Bánovce nad Bebravou, Prievidza, Kľačno a Kláštor pod Znievom. Už prechod cez kopec Vrícko naznačoval, že tunajší hrad bude ukrytý v poriadnych kopcoch. Hrad Zniev leží v nadmorskej výške 985 m, teda takmer 500 metrov nad mestečkom. Samotný hradný vrch tvorí zakončenie pohoria Žiar, naväzujúceho na Lučanskú Malú Fatru. Výstup je po ZTZCH a najlepšie je nechať auto na parkovisku pred cintorínom a pokračovať smerom ku kostolu a kalvárii za ním. Cesta sa potom stočí a smeruje pozdĺž vrstevnice až príde po hrebeň. Tu začína stúpanie. Značka sleduje výbežok hlavného hrebeňa, na ktorom stojí hrad, až sa stočí prudko vpravo a smeruje na hrebeň. Tu, cca 50m od zákruty, vidno pozostatky pravdepodobne strážnej veže – hlásky, ktorej pozostatky sú z toho istého materiálu ako hrad a patrila pravdepodobne do jeho sústavy.
Najzachovalejšia časť hradu je ešte cca 500m ďalej. Je to poschodová budova s pristavanou vežičkou. Pod touto budovou je smerom na mestečko pravdepodobne delostrelecká plošina, ktorú jasne vidno v konfigurácii terénu. Budova je od hrebeňa oddelená priekopou. 
Značka pokračuje na samotný vrch Zniev po sklanatom hrebeni. Po chvíli narazíme na pozostatky šijovej priekopy, vyvýšeninu, na ktorej bol z njväčšou pravdepodbnosťou val a potom veľkú plošinu, kde mohli stáť nejaké drevené stavby. Úplne navrchole sú zvyšky obdĺžnikovej budovy, odkiaľ je výhľad do celého okolia – ide pravdepodobne o najstarší objekt hradu.
Celý výstup trval 1,5 hodiny a je stredne náročný. Hrad sa nám však odvďačil nádhernými výhľadmi do okolia. A keďže bolo krásne, poležali sme si v tráve a ani by sme snáď neodišli, keby nebolo akcie na hrade Sklabiňa, ktorú organizovalo združenie na záchranu tohoto hradu – Donjon. Zbehli sme teda tou istou trasou späť a vybrali sa na obed do Martina. Odtiaľ to je už len na skok do Sklabine.
Hrad je situovaný na vyvýšenine medzi Sklabiňou a Sklabiňským Podhradím. Za obcou Sklabiňa je označená odbočka tabuľou hrad (vďaka chalani) a keď chcete, cesta dostupná autom vedie priamo až ku vchodu do hradu. Auto však môžete nechať aj cca 100m za odbočkou vľavo pri ceste a po lúke vyjsť cca 500m na hrad peši. 
Po pravej strane budete mať hospodársku budovu vysunutú z areálu hradu, ktorá bude v najbližšej dobe rekonštruovaná a bude slúžiť ako základňa pre ďaľšiu rekonštrukciu hradu. Momentálne túto funkciu plní jedna z dvoch vstupných bášt, ktorá je zastrešená, na prízemí ma kuchyňu a miestnosť s krbom a na poschodí sa pohodlne na madracoch vyspí aj 20 ľudí. Keď sme prišli na hrad, mladí skauti, ktorých tu bolo asi 150, chystali drevo na večerný táborák a čistili hrad od konárov po zrezaných stromoch. 
Dve tri skupinky hrali na gitare a spievali a iní športovali. Nepoznám lepšie strávenú sobotu pre tieto decká a a určite aj ony na túto akciu tak rýchlo nezabudnú. Myslím, že zruženie Donjon vystihlo smer, akým sa dá chátrajúcemu hradu pomôcť a vrátiť naň život. Viac sa o zámeroch rekonštrukcie a združenia dočítate na ich stránke. My sme prebrali s vedením združenia ich zámery na najbližšie obdobie, podebatovali sme o ťažkostiach ale i radostiach, ktoré sa nájdu pri tak náročnej práci a po večeri sme sa pobrali spať.
Druhý deň sme sa vybrali na Starý hrad, ktorý patrí do katastra obce Varín. Vybrali sme sa zo Strečna, je to najbližšie cca 3km po CTZCH. Bolo krásne slnečné predpoludnie a po hodinke nenáročnej cesty popri Váhu, ktorú skrášľovala siueta hradu Strečno, sme dorazili na hrad. Starhrad leží na zakončení hrebeňa a kopíruje terén. Na vrchole stojí hlavná veža s dodnes zachovanými interiérmi.
 
Hrad je nalepený na skalách priamo nad Váhom takým spôsobom, že návštevníkom nejde do hlavy, ako ho mohli postaviť. Z hradu je úžasný výhľad do kotliny Váhu od Domašinského meandra až po Strečno. Starhrad je staší ako blízke Strečno, čo napovedá aj jeho názov, a jeho funkciu strážneho hradu prevzalo v neskôr Strečno. Areál horného hradu je veľmi nebezpečný pre návštevníkov, pretože hrad leží na strmom vrchu nad Váhom a niektoré jeho časti sú už zosunuté.
Preto buďte pri návšteve veľmi opatrní a malé deti nechajte radšej v dolnom hrade, kde je priestranné nádvorie a zopár ohnísk. Celé je síce zarastené stromami, ktoré rozrušujú vonkajší múr a spôsobujú jeho deštrukciu, ale aj odtiaľto je pekný pohľad do doliny Váhu a dá sa tu oddýchnuť.
Hrad by si zaslúžil aspoň nejakú pozornosť obce Varín, pretože tu naozaj hrozí úraz nepozorných návštevníkov a hlavne deštrukcia jednotlivých murív. Inak je horný hrad relatívne zachovalý a v troch interiéroch, ktoré majú strechu tvorenú ďalším podlažím sa dá kľudne prespať. Pri návšteve tohotu skvostu nám zovrelo srdce nad postupným ničením tohoto ojedinelého hradného komplexu a povedali sme si, že ešte tento rok navštívime kompetentných a začnem s nimi rokovať aspoň o čiastočnej konzervácii ruín a sprístupnení hradu návštevníkom.
Podvečer sme sa vybrali na hrebeň vrchu Kojšová oproti hradnému vrchu Strečno hľadať miesto, z ktorého boli zhotovené rytiny hradu v 16. a 17. storočí. Aj sme ho našli, dnes však odtiaľto nenakreslíte ani neodfotíte nič, okrem konárov ihličnatých stromov, ktoré zakrývajú hrad.
Pokračovali sme na vrchol, odkiaľ je výhľad do okolia a samozrejme aj do doliny Váhu a na hrad Strečno. Podarili sa skvelé „letecké“ zábery hradu a tak sme mali o čom večer rozprávať. 
   
Nasledujúci deň sme zvolili oddychový, pretože po troch strmých výstupoch sa objavila svalovica na nohách a tak sme ju liečili v kúpalisku na Bešeňovej, odkiaľ sme „priviezli“ fotky kaštieľa.
Napokon sme si na záver nechali návštevu hradu Strečno, ktorý je po rekonštrukcii sprístupnený verejnosti. Už na cestičke k hradu nás oslovila história prostredníctvom drobných podnikateľov-obchodníkov s keramickými nádobami a miskami a ručne vyrezávaným dreveným riadom.
Vstupné do hradu je 40,-Sk pre dospelých, rodinná vstupenka (2x dospelý a 2x dieťa) vyjde na 100,- Sk a fotografovať vám dovolia za 20,-Sk. Prehliadky sú o 9.00, 11.00, 13.00, 14.00, 15.15 a 16.15hod. Hneď na vonkajšom opevnení v pozostatkoch delovej bašty nás príjemne prekvapili miestny nadšenci, páni ktorým nie je ľahostajná história a okrem toho sú aj šikovní. 
Veď posúďte sami: každých 5 minút vystrelili z dela, ktoré bolo vernou kópiou stredovekého a ktoré si sami odliali a zhotovili k nemu aj všetky potrebné doplnky. Okrem predvádzania dobovej streľby v dobových kostýmoch sa v minulosti zúčastnili čistenia studne hradu a roznych pomocných prácach na hrade. Všetka česť. Samotná prehliadka začína v podbrání s betónovou klenbou, ďalej pokračuje po betónových schodoch a v obytnej budove, ktorá má síce rekonštruovanú klenbu, ale opať za použitia betónu. 
Úplne nás dorazili betónové schody a betónový strop v hlavnej veži a nezmyselne zakonzervované múry na hornom nádvorí, strednom hrade a prakticky všade. Dnes už naozaj podľa múrov nikto nezistí z ktorého obdobia stavebného vývoja je ktorá časť hradu, všetky sú totiž domurované kameňmi z blízkeho lomu a vyšpárované cementovou maltou. Na druhej strane však treba pochváliť prevádzkovateľa hradu – na hrade bol bohatý program. Divadelný súbor nám predviedol scénky zo života Žofie Bosniakovej a vokálno-inštrumentálna skupina zo Strečna návštevníkom pekne zahrala a zaspievala. Deťom sa to určite páčilo a nám, čo nás zaujíma história, to umožnilo aspoň v kľude odfotiť časť hradu bez motania sa inak všadeprítomných ľudí. V dnešnej dobe je asi naozaj nutné urobiť návštevníkom sprievodný program, pretože dve tretiny aj tak sprievodkyňu nepočúvali keď hovorila o histórii hradu.
 

             Vstup do hradu, obchodníci a "dobové" strechy
Nám ostáva dúfať, že tá doba, keď sa budeme zaujímať o slovenské dejiny a našu históriu ešte príde, a ľudia sa časom naučia poznať skutočné hodnoty. Verím, že aj týmto skromným prierezom výletu po našich hradoch sme Vás oboznámili s kusom našeho krásneho Slovenska a jeho pamiatkami.
www.zamky.sk   www.slovaktourservice.sk   www.pamiatky.net
Tento portál bol vytvorený s finančnou pomocou Európskej únie. Za obsah tohto portálu je výhradne zodpovedný server Zamky.sk - Pamiatky.net a za žiadnych okolností nemôže byť povaožvaný za stanovisko Európskej únie. RSS
© 2007 Copyright Zamky.sk - Pamiatky.Net,