Hrady, zámky, kaštiele a ostatné pamiatky na Slovensku
Momentálne si môžete prezerať 281 pamiatok z 9586 všetkých pamiatok SR.
Hlavná stránka » Vyhľadávanie pamiatok » Uhrovec hrad

Uhrovec hrad

Uhrovský hrad, Uhrovecký hrad, 1293 c.Vgrog, 1297 Vgroch, 1352 Wgrowg, 1446 Vhurocz, Ugróc, Zayugróc, Zaypodhrágy, Zayváralja


Kraj: Trenčín | Okres: Bánovce nad Bebravou | Obec: Uhrovské Podhradie

História:
Archívny a historický výskum hradu Uhrovec: Napísal: PhDr.Ján Lukačka, CSc. Uhrovec vznikol ako refugiálny hrad pravdepodobne v priebehu 60. a 70. rokov 13. storočia. Jeho výstavba bola nepochybne motivovaná pretrvávajúcim strachom županskej rodiny Bášovcov z možného opakovaného príchodu Tatárov. Trenčiansky župan Báš disponoval dostatočným majetkom, aby mohol túto stavbu realizovať. Určitou indíciou pre už začatú stavbu, resp. úmysel stavať by mohla byt' listina kráľa Bela IV. z roku 1251, v ktorej sa uvádza, že roku 1251 sa Báš rozhodol predat' na základe kráľovskej donácie získaný majetok Sobotište za 400 hrivien jemného striebra Abovi synovi Abu, zakladateľovi hlohoveckej vetvy Abovcov. Báš získal pre tuto transakciu aj súhlas kráľa (CDS1 II, s.260, Num. 374). Zbavovanie sa pomerne rozsiahleho majetku signalizuje akútnu potrebu získania prostriedkov nevyhnutných pre stavbu hradu. Župan Báš okrem toho disponoval aj rozsiahlymi majetkami vo východnej časti Hradnianskeho archidiakonátu a na nich usadenými poddanými, ktorých pracovnú silu mohol plne využiť pri realizácii tejto náročnej stavby. Písomné pramene nás o týchto aktivitách však neinformujú. Prvou konkrétnou správou o existencii už vybudovaného hradu a panstva je listina Ostrihomskej kapituly z roku 1295. V nej sa konštatuje, že Matúš Čák sa rozhodol vymeniť svoje majetky v Tekove (išlo o 3 dediny) za hrad Uhrovec (castrum Ugrog) a dediny Podlužany, Bánovce, Horné Naštice, Uhrovec, Bancúch (neskôr aj ako Bánovica), Žitná, Radiša, dedinu ležiacu pod hradom, ktorá sa volala Močiarnik (dnešné Podhradie) a Šípkov (Sonko) (Národný archív SR, Zay Uhrovec Litt I, fasc.1, Nr.l.). Aj keď Matúš Čák pôvodnému majiteľovi panstva Petrovi synovi magistra Báša priplatil sumu 50 hrivien, išlo o zjavne nerovnocennú majetkovú výmenu. Celkom jednoznačne nás o tomto fakte informuje listina Ostrihomskej kapituly z roku 1297. Tu sa sťažuje Mikuláš,syn komesa Petra, vnuk župana Báša z Mikuly (tu sa usadili bývali majitelia panstva) na fakt, že Matúš Čák prinútil jeho a jeho otca Petra pod hrozbou smrti k výmene ich panstva Uhrovec za niekoľko bezcenných dedín v Tekove (CDAC XII, s.639, Num.505). Majiteľom Uhrovca sa teda v roku 1295 stal jeden z najvýznamnejších oligarchov v Uhorsku, ktorého predkovia už predtým vlastnili Topoľčany a vybudovali aj Topoľčiansky hrad. Až v nasledujúcom roku (1296) získal Matúš Čák za nejasných okolností dovtedy kraľovský hrad Uhrovec a premenil ho na svoju trvalú rezidenciu. Je otázkou, s kým možno spájať druhú fázu románskej dostavby Uhrovca. Mohla byt' dielom Bášovho syna Petra, ale nemožno ani vylúčiť aktivitu Matúša Čáka. Najmocnejší oligarcha vlastnil hradné panstvo Uhrovec až do svojej smrti roku 1321. Interiér severnej románskej veže Hneď nato do jeho domény vtrhol magister Mikuláš syn Omodeja z rodu Gut-Keled na čele kráľovského vojska a zrejme sa bez väčších ťažkostí zmocnil štyroch Matúšových hradov - Oponíc, Uhrovca (Grogh), Prievidze a Bojníc (RDSI II, s.401, Num.921). Kastelán Uhrovca sa zrejme vzdal bez boja, ako sa to stalo aj v prípade Oponíc, takže hrad nebol vôbec poškodený a prešiel hneď do vlastníctva kráľa Karola Róberta. Roku 1352 sa ako uhrovský kastelán spomína Mikuláš, syn bána Dominika, nepochybne prislušník vyššej šľachty (Engel, s.450). Spomínaný Mikuláš tu pôsobil ako kastelán viac ako 20 rokov. Naposledy sa ako uhrovský kastelán spomína v listine kráľa Ľudovíta I. Roku 1376 (ŠOKA Topoľčany, mesto Bánovce č.1). S dlhodobým pôsobením tohto príslušníka vyššej šľachty na hrade by bolo možné spájať aj určité stavebné aktivity. V kráľovských rukách zostal hrad Uhrovec až do roku 1389. V tomto roku ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval svojmu obľúbencovi Štiborovi zo Štiboríc a Beckova a jeho bratom. V tomto čase už k hradu patrilo mesto Bánovce a 21 dedín v povodí potoka Radiše a na hornom toku Bebravy (ŠOBA Nitra, Medňanský Beckov č.1). Štiborovcom (staršiemu a mladšiemu) patrilo potom panstvo až do roku 1434. Keďže išlo o najvýznamnejších a najbohatších magnátov Uhorska, nemožno vylučovať ani ich stavebné aktivity na hrade. Po smrti Štibora mladšieho hrad Uhrovec pripadol kráľovi. Ten ho roku 1435 udelil svojej žene kráľovnej Barbore ( Engel, s.450). Tá ho vlastnila do roku 1439, keď jej hrad odobral uhorský kráľ' Albrecht Habsburský a udelil ho svojej manželke Alžbete (mimochodom dcére Barbory). Začiatkom 40. rokov 15. storočia sa novým držiteľom hradného panstva stal vplyvný magnát z Liptova Pongrác zo Sv. Mikuláša. Okolnosti získania hradu bližšie nepoznáme, ale existujú doklady, že Pongrác na Uhrovci sídlil. Roku 1453 legalizoval Pongrácovu držbu hradu král' Ladislav V. Pohrobok za preukázané verné služby a udelil mu ho do dedičnej držby. Ako majiteľ hradu sa po Pongrácovej smrti spomína Ján Pongrác (Engel, tamže). Jánovi a jeho dcéram hrad patril aj v priebehu 80. rokov 15. storočia. S Pongrácovcami tiež možno spájať určité stavebné aktivity, najmä zvyšovanie obranyschopnosti hradu, pretože po smrti kráľa Albrechta vypukla v krajine feudálna anarchia. Roku 1483 sa ako záložný vlastník panstva uvádza Ondrej Danffy z Dobozu. Ako ďalší spoludržiteľ hradu sa na prelome 15. a 16. storočia spomína aj Ondrej Kolár z Výčap. Roku 1506 vdova po Ondrejovi Danffym Barbora dala hradné panstvo do zálohu za 7000 zlatých Vavrincovi Salczerovi zo Záblatia, ktorý Uhrovec držal až do začiatku 30. rokov 16. storočia. Koncom 15. a začiatkom 16. storočia nepredpokladáme významnejšie stavebné aktivity na hrade, pretože hrad prechádzal z rúk do rúk a zrejme začiatkom 30. rokov 16. storočia bol v dosť zanedbanom stave. Prístup ponad priekopu popri delovej bašte Roku 1530 získal hradné panstvo Uhrovec Peter zvaný Doktor de Zylagy. Uvádza sa o ňom, že bol decretorum doctor a správca kráľovských príjmov. Peter Doktor pôvodne získal iba časť panstva od Forgáčovcov (tí ju zasa získali od Júlie, dcéry Vavrinca Salczera) do zálohu za 2600 dukátov. Roku 1533 mu potvrdil držbu panstva aj kráľ Ferdinand I. Peter Doktor sa oženil s Brigitou zo Slopného a po roku 1533 sa rozhodol pre dôkladnú prestavbu hradu. Práve v tomto čase (medzi rokmi 1533-1546) sa dobudoval tzv. Dolný hrad a prístup do hradu po moste popod delovú baštu. Manželstvo Petra Doktora a Brigity zostalo bezdetné. Peter v predtuche blízkej smrti spísal roku 1546 testament, v ktorom poručil hrad Uhrovec svojej manželke. Kráľ Ferdinand I. však poslednú vôľu Petra Doktora nerešpektoval a roku 1547 udelil hradné panstvo Uhrovec Františkovi Zayovi z Čemeru. Uvedenie nového majiteľa do držby nebolo jednoduché, pretože proti tomuto aktu protestovali vdova Brigita a aj ďalší okolití šľachtici. Kráľ zrejme uznal nároky vdovy po Petrovi Doktorovi a prikázal Františkovi Zayovi primerane ju odškodniť. Roku 1549 preto nariadil Nitrianskej kapitule, aby odhadla výšku finančných nákladov, ktoré Peter Doktor vložil do prestavby hradu. Zástupca kapituly spoločne s murármi, kamenármi, tesármi a lámačmi kameňa odhadli výdavky Petra Doktora nasledovne: hodnota novopostavených múrov na dolnom i hornom hrade, ako aj hodnota použitého materiálu (kameňa, vápna, železa, dreva) bola stanovená na 4000 zlatých dukátov. Hodnota všetkých tesárskych prác na hornom i dolnom hrade bola odhadnutá na 500 dukátov. Hodnota kameňolámačských prác (hĺbenie priekopy pod prístupovým mostom do hradu a vyhĺbenie cisterny na dolnom hrade) bola stanovená na 1000 zlatých (Národný archív SR, Zay Uhrovec, Litt. I, fasc. V, Num.9). Suma 5500 zlatých (aj keď proti jej výške neskôr protestoval Frantisek Zay) je veľmi vysoká a svedčí o tom, že v priebehu 30. a 40. rokov 16. storočia došlo k výraznej prestavbe hradu. Zo štúdia Elenchu zayovskeho archívu je celkom zrejmé, že František Zay až do svojej smrti roku 1570 nemal čas realizovať žiadny významnejší stavebný počin na Uhrovci, pretože sa neustále zdržiaval v kráľovských službách ďaleko od domova. Po roku 1570 sa hradné panstvo rozdelilo medzi synov Františka Zaya. Význam hradu stúpol v nasledujúcom 17. storočí, keď v časoch protistavovských povstaní a tureckého nebezpečenstva slúžil nielen ako bezpečné útočisko pre Zayovcov, ale aj pre viacerých okolitých šľachticov. Mnohí z nich si na hrade nechali uschovať' svoje cennosti a donačné listiny. V druhej polovici 17. storočia sa však množia spory medzi Zayovcami o údržbu hradu. Roku 1680 si napríklad Štefan nechal vyhotoviť svedectvo Trenčianskej stolice, že iba on sám sa riadne stará o údržbu hradu, kým ostatní jeho bratia túto povinnosť zanedbávajú (Zay Uhrovec, Litt. I, fasc. XVI, Num. 33 a 34). Pivničné priestory s miestnosťou, kde mohli byť uchovávané cennosti šľachty V priebehu 18. storočia hrad pomaly strácal svoju funkčnosť a okrem niekoľkých drábov na ňom už jeho majitelia trvalo nesídlili. Je zaujímavé, že sa využíval ako väznica. Zayovci zrejme z piety k svojmu rodovému sídlu nechali ešte roku 1802 núdzovo poopravovať časť striech hradu, ktoré boli strhnuté počas predchádzajúcej víchrice, ale hrad začal v prvej polovici 19. storočia nezadržateľne pustnúť. Napísal: PhDr. Ján Lukačka, CSc. (pre Výskum hradu Uhrovec ©)


Základné informácie / Prístup a okolie / Expozície




 

 

Voľby prehliadania komentárov

Vyberte si, ako chcete zobrazovať komentáre a kliknite na "Uložiť zmeny".

Článok v NČ - nič nové, len 3 foto

http://www.bleskovky.sk/cl/10/139968/Cachtice-chcu-kupit-Uhrovec-opravuju

Amazing and interesting

Amazing and interesting information I love this värdera bostad .

www.zamky.sk   www.slovaktourservice.sk   www.pamiatky.net
Tento portál bol vytvorený s finančnou pomocou Európskej únie. Za obsah tohto portálu je výhradne zodpovedný server Zamky.sk - Pamiatky.net a za žiadnych okolností nemôže byť povaožvaný za stanovisko Európskej únie. RSS
© 2007 Copyright Zamky.sk - Pamiatky.Net,