Hrady, zámky, kaštiele a ostatné pamiatky na Slovensku
Momentálne si môžete prezerať 281 pamiatok z 9586 všetkých pamiatok SR.
Hlavná stránka » Histor. architektúra » Vývoj fortifikácií III. :Kráľovské hrady

Vývoj fortifikácií III. :Kráľovské hrady

Najväčšie kráľovské hrady boli ako kedysi v období Veľkomoravskej ríše administratívnymi sídlami politickej a cirkevnej organizácie. V nich sa sústredila komitátna (stoličná, župná) správa a vedenie hradných prepošstiev. Kráľovské hrady vznikli spravidla pri veľmi dôležitých bodoch diaľkových obchodných ciest, ako Bratislava nad dunajským brodom, cez ktorý prechádzala niekdajšia cesta vedúca z Panónie na sever. Na týchto miestach boli zároveň aj staré trhové osady obklopené poddanskými remeselníckymi osadami hradného panstva, ktoré tu jestvovali už za čias veľkomoravských.

Život v týchto osadách, kde poddaný ľud býval v malých chatrčiach a polozemniciach, sa azda sotva zmenil a bol rovnako biedny ako kedysi. Jednako v týchto podhradských osadách a trhoch boli zárodky progresívneho mestského vývoja, možnosť ktorého mali zaručiť kráľovské donácie. Lebo všetka pôda a právo boli v rukách kráľa. Koncom 11. storočia tvorila kráľovská pôda pripojením severného Slovenska 85 % pôdy celého štátu. Tento obrovský majetok spravovali hradní comesi kráľovských komitátnych hradov, ktorými boli koncom 11.storočia Bratislava, Nitra, Vyšehrad s hornou Nitrou a Turcom, Trenčín, Zvolen s Liptovom. Novohrad, Turňa, Abovsko-Novohrad so Šarišom a Zemplínom. Časť južného Slovenska patrila k Ostrihomskému komitátnemu hradu. Okrem veľkých komitátnych hradov existovali aj menšie hradské obvody kráľovských dvorcov na čele s išpanom (comes curialls). Celá táto organizácia kráľovských hradov a dvorcov bola s menšími zmenami prevzatá z predošlého obdobia slovanského kmeňového zväzu ranofeudálneho štátu Veľkej Moravy. 

Postupným drobením kráľovského majetku, ktoré spôsobil feudalizačný proces a záujem o zintenzívnenie naturálneho hospodárenia lepšou exploatáciou pôdy, prešli veľké územné celky do rúk šľachty, ktorej daroval kráľ rozsiahle územia za verné služby a zásluhy so zrejmým zámerom, aby si ich politicky pripútal. Z veľmožských rodov mali na Slovensku koncom 11.storočia najväčšie majetky Huntovci, Poznanovci, Ludanickovci, Bugatovci, Diviackovci, Miškovci a Abovci, ktorých rody pochádzali z čias kmeňového kniežacieho zriadenia. Rozsiahle majetky získala aj cirkev, ktorej pripadla úloha ideologicky upevniť feudálne vzťahy závislosti, poslušnosti a pokory. Cirkev zároveň mala hospodárske úlohy v súvislosti s kolonizovaním neobývaných pralesov a ich klčovaním a zúrodnením. Najväčšie cirkevné majetky patrili vtedy ostrihomskému arcibiskupovi a benediktínskej reholi, ktorá mala svoje ústredné sídla na Zobore a v Hronskom Beňadiku (zal. r. 1075).  

Rozdrobovanie kráľovskej pôdy pokračovalo aj v 12. storočí, keď k nám zo Zadunajska došli ďalší feudálni veľmoži, ako Guthovci-Keledovci, Rátotovci, Kačičovci, Ákošovci, Tekulovci, a keď sa k majetkom dostala aj drobná šľachta z radov hradných zamestnancov, zakladateľov neskorších zemianskych rodín. Do začiatku 13. storočia bola kráľovská pôda pomerne celistvá už iba v Trenčianskej, v Turci, v Liptove, vo Zvolenskej a na Spiši, kde žili vtedy len kráľovskí poddaní. Postupná feudalizácia časom oslabila centrálnu kráľovskú moc a znepokojila drobnú šľachtu, ktorej existenciu ohrozovali veľmožské rodiny. V rozklade bola aj sústava kráľovských komitátov a dvorcov, v správe ktorých zostalo prakticky len malé percento niekdajšej kráľovskej pôdy. 

Pri pokusoch o reorganizáciu vlastníckych pomerov, v chaotickom stave nenávisti a všeobecného odporu prepadli krajinu tatárske hordy vedené Batu chónom (1241). Po nešťastnej bitke pri rieke Slanej sa stali územia Zemplínskej, Abovskej, Turnianskej a Gemerskej župy obeťami tatárskeho drancovania. Zničené boli aj južné nížiny Slovenska a časť tatárskych hôrd prenikla na západné Slovensko z Moravy. Ľud pred zavlečením do otroctva zachránil sa útekom do hôr, lesov a močarísk. Staršie hrady radradom padli pod náporom rýchleho tatárskeho jazdeckého vojska počtom prevyšujúcim nedostatočný stav hradných posádok a výborne vycvičeného v lukostreľbe. Iba hrady vybavené pravdepodobne už vysokými kamennými múrmi, aké boli azda Nitra, Komárno, Bratislava, Beckov a Trenčín, zostali nedobytné. 

Skúsenosti z tatárskeho pustošenia ukázali nevyhnutnosť prestavby hradov a vybudovania obrannej hradnej sústavy. Znovubudovanie spustošenej zeme sa riešilo novým rozdelením pôdy po vymretých feudálnych rodoch, novými donáciami z kráľovskej pôdy a povolávaním kolonistov (hospes) na exploatáciu krajiny a jej rudného bohatstva. Väčšina nových donácií sa týkala už aj práva dolovania, lebo kovy sa stali dôležitým činiteľom hospodárskeho vývoja. Hľadané boli najmä drahé kovy vzhľadom na nevyhnutnosť razenia mincí a platidiel vtedy už dôsledne presadzovaného peňažného hospodárenia. S donáciou pôdy získali feudálni páni zároveň aj právo postaviť kamenný hrad, ktorý mal slúžiť na obranu štátu a bezpečnosti feudálovho majetku. Ukázalo sa, že veľmoži sa skôr starali o vlastné záujmy než o obranu integrity štátu.

zdroj: kniha Fiala/Fialová - Hrady na Slovensku
názov: Stavebný vývoj fortifikácií na Slovensku
autor: Dr.Alžbeta Güntherová

Voľby prehliadania komentárov

Vyberte si, ako chcete zobrazovať komentáre a kliknite na "Uložiť zmeny".

I don't why this was rated

I don't why this was rated top value. I didn't get much value from this hotel except the good housekeeping and the friendly front desk. Their breakfast was awful and their old cook was really rude. The radio in the room is not working. The room is really small for the price we paid. We can also hear other people in the next room very clearly with all their noise.

----------------------

oracle training | rcdd certification | security+

www.zamky.sk   www.slovaktourservice.sk   www.pamiatky.net
Tento portál bol vytvorený s finančnou pomocou Európskej únie. Za obsah tohto portálu je výhradne zodpovedný server Zamky.sk - Pamiatky.net a za žiadnych okolností nemôže byť povaožvaný za stanovisko Európskej únie. RSS
© 2007 Copyright Zamky.sk - Pamiatky.Net,